ŠKOLA MANAŽMENTU L. RONA HUBBARDA
SEMINÁRE A KURZY PRE MAJITEĽOV FIRIEM, MANAŽÉROV A OBCHODNÍKOV
 Logo
 
 
 
 
 
 
 
 
 

HCA TV: Prečo tento problém musím riešiť zase ja?

2013-02-01 09:27:47 | kategória Práca s ľuďmi
 Prečo tento problém musím riešiť zase ja?

Moji zamestnanci ma len zdržujú pri práci.

Aj vy ste si niekedy takto vzdychli? Aj vy to poznáte, keď šéfovi víria v hlave také myšlienky, ako napr.: Už som im to toľkokrát vysvetlil, toľkokrát som sa opakoval, má to vôbec zmysel? Nebolo by lepšie, keby som si to spravil celé ja sám a nemal žiadnych podriadených? Veď keď tak nad tým premýšľam, moji zamestnanci ma len zdržujú pri práci. Bez toho večného vysvetľovania a neustáleho opakovania toho istého znova a znova by som mal viac času a viac peňazí!

Vždy, keď som sa takto právom hneval na svojich podriadených a vedel som, že mám predsa pravdu, že by to mali vedieť, mali by to pochopiť a nie je možné, že to ešte stále nevedia, tak v tej istej chvíli som v hlave začul hlas: „Sú predsa aj väčšie firmy než tá tvoja, aj tam sú šéfovia a podriadení a funguje im to!“ Ako to robia? Ako to, že tam podriadení vedia, čo majú robiť a aj to robia? Ako to, že ich šéf sedí v inom meste a niekedy aj v inom štáte a funguje to?

Potom som prišiel na seminár do HCA a opäť som narazil na slovo, ktoré som vôbec, ale vôbec nemal rád a vyvolávalo vo mne pocity byrokracie, papierovania a zbytočnej roboty navyše. Bolo to slovo „smernice“. Aj vám sa ježia chlpy? Ja a smernice? A načo, veď my nie sme až taká veľká firma. Veď to celé ešte ako-tak zvládam a písanie smerníc by mi určite zabralo viac času než to, že všetko stále riešim osobne. No pripadám si ako škrečok v kolese, ktorý naháňa svoj chvost a čím rýchlejšie beží, tým rýchlejšie sa koleso krúti...

Dal som si teda povedať a skúsil som to. Lenže keď už píšem smernice, nevydám ich predsa skôr, ako budú dokonalé, no nie? Predsa sa nepodpíšem pod niečo, čo nie je aspoň na 99% dokonalé! A tak som smernice písal doma a mal ich dobre schované, aby ich náhodou niekto nevidel, kým nebudú perfektné. Časom som si povedal, že už dokonalé sú a môžem ich zverejniť. ČO SA VŠAK STALO? Jednak som zistil, že prax si niekedy vyžaduje zmenu smernice (dnes už po kurze „Smernice“ viem, že smernica musí byť VŽDY overená v praxi a smernicou ju môžem nazvať až potom, ako prešla skúškou reálnej skutočnej prevádzky – dovtedy to smernica určite nie je). Zistil som aj, že ľudia sa jej nedržia, že ju nedodržujú a že smerniciam celkovo nerozumejú.

Na kurze som pochopil, že pravdepodobne bude nutné napísať smernicu o smerniciach. To znie úplne šialene, no nie? Smernica o smerniciach – načo je to dobré? Nuž, nato, aby moji podriadení chápali, načo vlastne tie smernice píšem, aký v nich mám systém, ako vznikajú a mnoho, mnoho ďalších vecí, ktoré som ja považoval za samozrejmosť, no moji podradení nie. Tí mali ešte stále ten postoj, ktorý som opisoval na začiatku tohto článku: je to len byrokracia, kus papiera a reálny život je aj tak o niečom inom. Smernica o smerniciach nám však veľmi pomohla. Vrelo vám odporúčam napísať ju. Až keď som to robil, uvedomil som si zmysel a účel celej práce spisovania smerníc a hneď to šlo ľahšie.

Keď prídete na chuť písaniu smerníc, tak ich pribúda a pribúda. Avšak počas toho, ako ich človek spisuje, zistí, že niektoré veci sú predsa len dôležitejšie a podstatnejšie ako iné. Ako to vyriešiť? Ako upozorniť zamestnancov na to, že toto je VEĽMI VEĽMI dôležité pre mňa ako majiteľa firmy? Ako zaistiť, aby si uvedomili, že toto pravidlo je dôležitejšie ako ostatné, že pre mňa je niečím ako „písmom svätým“ našej firmy? Začali teda vznikať nadradené smernice. S úžasom som si od známeho vypočul nadradenú smernicu číslo jeden Tomáša Baťu: „My nikdy nikomu nedáme žiadny úplatok, radšej si počkáme a dosiahneme cieľ vždy legálne.“ Povedal som si: presne tak, toto je a musí byť jedna z nadradených smerníc. Toto je predsa viac ako postup zaobchádzania s prideleným služobným autom. Porušenie nadradenej smernice je veľký VEĽKÝ priestupok voči firme a mojej filozofii podnikania.

Pevne verím, že Vám môj príbeh dal iný pohľad na smernice a ich použitie.

A prečo je to zodpovednosť mňa ako šéfa či majiteľa? Jedným z dôvodov je, že som nikdy nikoho poriadne nenaučil a hlavne nespísal, ako vyriešiť problémy namiesto mňa. Iný dôvod môže byť to, že vaši podriadení nerozumejú, prečo to treba riešiť, kvôli čomu – tu je veľký priestor pre nadradené smernice. Ďalšou príčinou môže byť aj to, že všetko neustále vysvetľujem ústne, no zamestnanci sa menia a musím zas a znova vysvetľovať stále to isté novým ľuďom. No keď to RAZ podrobne spíšem, stačí mi dať to prečítať novým zamestnancom a nemusím to hovoriť. Môže sa však stať aj to, že hoci sú smernice spísané, doba priniesla nové podmienky a dnes sú už „zastarané“, neaktuálne. Existuje aj ďalší dôvod, prečo sa majiteľ nemôže tejto povinnosti zbaviť: pokiaľ nejaké problémy riešim neeticky – obchádzaním zákona, úplatkom a podobne – je samozrejmé, že si nemôžem dovoliť takéto postupy spísať a delegovať. Neetické postupy znesie papier veľmi ťažko. No ten najčastejší dôvod, prečo smernice píše výlučne šéf je ten, že neverí svojim podriadeným, že to urobia dobre. A to je práve jedna z funkcií smerníc – ustanoviť správne, v praxi overené funkčné riešenia, ktoré vedú k požadovaným výsledkom.

Dnes už pre mňa smernice nie sú byrokraciou alebo papierovačkami. Dokonca môžu byť škaredé a nie úplne dokončené, no dôležité pre mňa je, či sú funkčné. Ako to zistiť? Jednoducho – pokiaľ ten problém, kvôli ktorému som smernicu spisoval už NERIEŠIM ja, ale niekto iný, je to dobrý znak. Ak je smernica dobrá, príde mi iba správa o tom, že sa vyskytol problém, bol zvládnutý, všetko je v poriadku a to všetko prebehlo bez mojej osobnej účasti. Je pravda, že šéf takmer vždy pozná správne riešenie problému a vie ho vyriešiť desaťkrát rýchlejšie ako podriadený, ale kto potom bude riešiť problémy šéfa? Kto urobí jeho prácu? Šéf vie urobiť prácu podriadeného, vie ju robiť kvalitne a podriadený hľadá spôsob, ako vyriešiť problém čo najrýchlejšie. Nuž, aké to najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie, o ktorom už vopred vie, že bude správne? Predsa hodiť problém šéfovi! Práve v týchto chvíľach je nutné mať poruke spísanú smernicu, pomocou ktorej sa dá ten problém riešiť.

Šéfe šéfe, spisuj smernice, aby si mal čas! Nech nemusíš riešiť problémy podriadených, nech si nemusíš neustále hovoriť: Prečo tento problém riešim zase ja?

Má to však niekoľko ALE. Každý človek si hľadá vždy tú najľahšiu cestu a snaží sa prispôsobiť si veci podľa seba. Nie je tomu inak ani v prípade smerníc. Keď ich spíšete, istotu v tom, že podriadení budú vedieť, AKO majú situáciu riešiť. No potom prichádza ďalšia hra a tou je získanie podriadených, aby smernice prijali a chceli ich používať. Je nutné zabezpečiť ich presadenie do praxe, pravidelné preskúšavanie podriadených, aby ste zaistili, že im NAOZAJ rozumejú a používajú tak, ako ste chceli. To je už opäť iná pesnička a o tej nabudúce.

Držím Vám palce, aby ste SKUTOČNE riešili len tie problémy, ktoré máte riešiť vy, a ostatné nie. A ak áno, tak len jediný raz: v budúcnosti to podľa smerníc vaši podriadení vyriešia dobre a sami.

Pokiaľ chcete poznať ucelenú základnú filozofiu a metódy manažerského know-how, tak príďte na "Seminar o produktivite

Autor: Radoslav Gibala

Background image created by Luis_molinero - Freepik.com

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
,