ŠKOLA MANAŽMENTU L. RONA HUBBARDA
SEMINÁRE A KURZY PRE MAJITEĽOV FIRIEM, MANAŽÉROV A OBCHODNÍKOV
 Logo
 
 
 
 
 
 
 
 
 

HCA TV: Zoznamujem ľudí s funkčnou a etickou technológiou

2019-10-18 10:12:16 | kategória Rozhovory
 Zoznamujem ľudí s funkčnou a etickou technológiou

S vlastnými pochybnosťami človek sám nepohne, ale vytrvalosť je niečo, do čoho sa môže "dokopať".

MARCELA PAVLÍKA (*1989) väčšina klientov HCA pozná ako tlmočníka a prednášateľa. Je tiež editorom časopisu Úspešní manažéri a spoluautorom všetkých kníh z tejto edície. Rozprávali sme sa s ním o jeho práci, osobných zásadách a cieľoch do budúcna.

Odkiaľ si a ako si sa dostal k práci v HCA?

Celý život žijem v Košiciach, kde som navštevoval som osemročné gymnázium Trebišovská 12 a po jeho skončení som vyštudoval angličtinu na UPJŠ. Krátko po skončení strednej školy som pracoval v McDonalds a počas vysokej som takmer päť rokov učil angličtinu. Bola to krásna práca: učil som mladých aj starých, úplných začiatočníkov aj najväčších profesionálov. Najviac sa mi páčilo, že som okamžite videl výsledok mojej práce: niektorí ľudia mi na konci hodiny ďakovali s tým, že niečo, čomu nerozumeli už od základnej školy, pochopili vďaka môjmu vysvetleniu a príkladom. Pomôcť druhému niečo pochopiť je ten najkrajší pocit, ktorý poznám a preto od roku 2012 pracujem na plný úväzok v HCA a vo vydavateľstve Alert.

Čo všetko tvorí tvoju pracovnú náplň v HCA a Alerte?

V HCA pracujem najmä ako prekladateľ a tlmočník zahraničných prednášateľov a prednášam aj bezplatné prednášky pre ľudí, ktorí u nás ešte nikdy neboli. Som v podstate vstupnou bránou do našej školy a chcem ľudí zoznámiť s etickou technológiou, ktorá funguje. Takisto sa zúčastňujem na tvorbe nášho interného časopisu Tigroviny.

V Alerte pracujem ako editor, čo znamená, že som zodpovedný za textovú úpravu všetkých článkov. Som tiež redaktorom a prispievam článkami vo svojej vlastnej rubrike o etymológii, robím rozhovory s našimi respondentmi a spolupracujem aj na výrobe kníh z rovnomennej edície. Všetky tieto knižky sú popisom práce majiteľa firmy, majú presnú štruktúru a pokrývajú každú jednu oblasť firmy od výberu ľudí cez obchod až po osobné zásady. Každá z nich je mojím prepisom živého rozhovoru, ktorý potom zasielam na kontrolu autorovi. Aktuálne som týmto spôsobom spoluautorom piatich kníh a ďalšie dve sú na ceste.

Prečo si začal pracovať v HCA?

Do HCA som prišiel kvôli tomu, lebo technológia, ktorú máme, je jedna z mála naozaj funkčných vecí, ktoré ľudom skutočne pomáhajú. Preto chcem pomôcť pri jej šírení a nepoznám nikoho iného, kto by dokázal našu prácu robiť lepšie ako my. Takisto považujem za svoju povinnosť pomôcť svojim rodičom a vrátiť im všetok ten čas a energiu, ktorú do mňa investovali.

Aký by podľa teba mal byť dobrý tlmočník?

Mal by to byť múdry človek – nie v tom zmysle, že by mal mať veľa titulov, ale mal by vedieť okamžite chápať. Existujú totiž tri typy ľudí: ľudia, ktorí rozprávajú rovnako rýchlo, ako rozmýšľajú, ľudia, ktorí rozprávajú rýchlejšie, ako rozmýšľajú a ľudia, ktorí rýchlejšie rozmýšľajú, ako rozprávajú. S tými prvými zväčša nie je žiadny problém a druhý typ ľudí je tiež relatívne fajn – pomalšie rozmýšľajúci často opakujú to, čo už povedali, takže tlmočník sa v tom nestratí.

Najťažšie je to s treťou skupinou ľudí, ktorí myslia rýchlejšie, ako rozprávajú. Títo ľudia často nevypovedia celú vetu a komunikujú niekedy aj bez toho, aby použili slová. Keď má niekto tlmočiť takéhoto človeka, musí mu rozumieť hlavne na myšlienkovej úrovni, lebo ak sa bude snažiť tlmočiť slovo po slove, nebude mať šancu zachytiť to, čo sa snaží povedať a ľudia, pre ktorých tlmočí, nebudú mať šancu tomu porozumieť. Veľmi pomáha aj to, ak tlmočník pozná tému prednášky – nie je to síce nutný predpoklad, ale je to obrovské plus. Samozrejmosťou je to, že musí byť veľmi dobrým znalcom jazyka, ale ani nie tak veľmi toho, z ktorého tlmočí, ale hlavne toho, do ktorého tlmočí. Spôsob, akým sa tvorí veta, sa od jazyka k jazyku líši a aby jeho prejav znel prirodzene, tlmočník by sa mal čo najviac držať cieľového a nie zdrojového jazyka. Ak v tomto človek nie je zdatný, môže preložená veta znieť kostrbato a jej význam sa môže pozmeniť.

Nakoniec, ja osobne som veľkým nepriateľom doslovného prekladania. Jednotlivé jazyky majú odlišné množstvo slov a v slovenčine často adekvátne doslovné ekvivalenty ani neexistujú. Doslovná presnosť nie je cieľom tlmočenia – jeho cieľom je odovzdanie myšlienky.

Čo sa ti na Hubbardovej technológii najviac páči?

To, že nie je dogmatická. Aspoň z môjho pohľadu v nej nie je nič, čo by človek musel slepo prijať ako sväté a nepopierateľné bez toho, aby o tom mohol pochybovať a urobiť si vlastný názor. Ľudia, ktorí túto technológiu poznajú, si možno teraz pomyslia, že si protirečím, lebo Hubbardova technológia je veľmi presná a aplikuje sa veľmi konkrétnym spôsobom, ale táto striktnosť pochádza z porozumenia, nie z donútenia. Keďže človek má možnosť najprv porozumieť, prečo sa niečo robí takto a kvôli čomu to bolo takto vymyslené, nemá problém sa toho držať. Žiadna iná technológia toto nemá.

Aké sú tvoje záľuby?

Rád sa venujem fantastike, či už knihám alebo počítačovým hrám, mám rád aj mytológiu a sci-fi, skrátka veci, ktoré sú odtrhnuté od tejto reality. Svet, ktorý máme okolo seba, sa mi nikdy nezdal dostatočný – nemáme draky, nemáme elfov, nemáme svetelné meče, nemôžeme letieť ku hviezdam. (Úsmev.) Preto sa už od detstva veľmi rád utiekam k starým gréckym bájam a sci-fi seriálom. Vo voľnom čase sa venujem mojej priateľke, veľmi rád rúbem drevo, šoférujem, chodím na turistiku a leziem po skalách. Jedným z mojich veľmi dôležitých koníčkov je tiež história: podľa mňa by to mal byť povinný predmet pre každé dieťa od prvého ročníka základnej školy. Ak by ľudia poznali svoje dejiny, vedeli by pravdivejšie vnímať súčasnosť a nedali by sa oklamať.

Aké sú tvoje ciele do budúcna?

Rád by som jedného dňa bol schopný robiť to, čo robí môj otec aspoň tak dobre, ako to robí on. Čo sa týka súkromných cieľov, chcem sa oženiť, mať deti, pekný domček so záhradkou, navštíviť Estónsko, Slovinsko a Istanbul, naučiť sa poriadne po nemecky, maďarsky a rusky – keď už budem ovládať tieto jazyky, bude mi to stačiť. (Úsmev.)

Tiež by som bol veľmi rád, keby som mohol prispieť aspoň malou troškou k tomu, aby sa zvrátil nesprávny smer, ktorým kráča nielen naša krajina, ale celá planéta. Zatiaľ sú takouto malou troškou bezplatné prednášky a náš časopis, ale pokiaľ pomôžu aspoň jednému človeku, budem veľmi rád.

Aké je to byť synom svojich rodičov?

Veľmi príjemné! (Úsmev.) Keď som bol mladší, ľudia mi hovorili, že som čistý Lacko a bol som na to veľmi hrdý, ale nedávno som mal jedno zaujímavé zistenie. V Trenčíne sa mi na bezplatnej prednáške stalo, že za mnou prišiel pán, ktorý už bol na Lackovej prednáške a povedal mi, že sa mu moja prednáška páčila viac. Veľmi ma to prekvapilo, lebo som si vždy myslel, že všetko dobré, čo vo mne je – môj spôsob práce, vystupovania, prednášania a učenia – pochádza výhradne od môjho otca. Do veľkej miery je to pravda, pretože práve on ma už v mladom veku doviedol k Hubbardovej technológii a všetko, čo viem, som sa naučil od neho. Ale v poslednej dobe si začínam uvedomovať, že v sebe mám aj niečo iné, niečo, čo je iba moje, a práve na tom sa teraz snažím stavať. Rozhodne však chcem byť synom svojho otca, lebo si myslím, že ako syn mu môžem pomôcť viac ako ktokoľvek iný.

Od mojej mamy som pravdepodobne prevzal ochotu myslieť sám za seba, mať svoj vlastný názor a ísť svojou vlastnou cestou, ak je to potrebné. Možno to niekedy trochu prestrelím, ale myslím si, že je to veľmi dobrá vlastnosť pre život. Skôr či neskôr totiž v živote každého človeka príde chvíľa, keď sa bude musieť rozhodnúť sám a ak vtedy urobí len to, čo ostatní považujú za najlepšie, zradí sám seba a nebude mať nikdy šťastný život.

Čo by si chcel odkázať klientom HCA?

Chcel by som sa im v prvom rade poďakovať za to, že sú ochotní vzdelávať a učiť sa, lebo je to jedna z najdôležitejších vlastností človeka. Už len tým, že človek vie, že niečo nevie, je múdry. Chcem im popriať veľmi veľa vytrvalosti a výdrže, lebo podnikatelia sú väčšinou tí najšikovnejší ľudia na svete a jediné, čo ich dokáže zastaviť, sú buď ich vlastné pochybnosti, alebo nedostatok vytrvalosti. S vlastnými pochybnosťami človek sám nepohne, ale vytrvalosť je niečo, do čoho sa môže „dokopať“. Ak toto podnikateľ zvládne, nemusí byť ani najlepší, ani najdokonalejší, ani najmúdrejší, ale prekoná čokoľvek. Prajem im teda, aby ich vytrvalosť nikdy neopustila.

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
,