ŠKOLA MANAŽMENTU L. RONA HUBBARDA
SEMINÁRE A KURZY PRE MAJITEĽOV FIRIEM, MANAŽÉROV A OBCHODNÍKOV
 Logo
 
 
 
 
 
 
 
 
 

HCA TV: Čím viac platím ľuďom, tým menej sa im chce robiť. To nie je normálne!

2017-06-15 14:17:29 | kategória Vedenie firmy
 Čím viac platím ľuďom, tým menej sa im chce robiť. To nie je normálne!

Zažili ste už túto situáciu? Chcete dobre svojim podriadeným a preto im dáte vysoké fixné platy, vianočné posedenie, dobré odmeny, služobné autá a iné hodnotné bonusy, a predsa vám podaktorí hovoria, ako im je zle, ako sa nedá podať väčší výkon, ako majú toho málo a nie sú ochotní urobiť nič navyše?

Vo svete manažmentu fungujú isté pravidlá. Sú odskúšané stáročiami a mnohokrát sú podchytené aj v slovenských prísloviach. Napr. bez práce nie sú koláče alebo aké požičaj, také vráť. A to je všetko pravda. Tu sa vlastne v rôznych modifikáciách hovorí o tom, že to, čo človek urobí iným, sa mu presne vráti.

Ale niekedy to vyzerá tak, že to už neplatí. Podaj mu prst a zoberie ti celú ruku alebo za dobrotu na žobrotu. Ako to vlastne funguje? Napríklad, máme šéfa, ktorý riadi rastúcu firmu na výrobu stoličiek. Už nemá čas na všetko a preto deleguje jeden post svojmu podriadenému. Verí, že ho bude zvládať.

„Poď sem, môj podriadený, budeš vedúci dopravy! Máme 12 kamiónov a budeš pomocou nich rozvážať naše stoličky, rozumieš?“ „Jasné, šéfe! Ja to zariadim, ja sa o to celé postarám, spoľahni sa.“ Šéf ho zaškolí, dá mu popis práce, dôveruje mu a verí, že to zvládne. Dá mu na starosť jeden obrovský priestor vo firme – celú dopravu. Toto beží týždeň, ba aj mesiac. Ale po dvoch mesiacoch nastáva prvý problém.

„Šéfe, mám problém. Zasekol sa mi kamión na španielsko-andorrskej hranici a ja neviem, čo mám robiť!“ A čo čert nechcel, je práve piatok poobede. A vtedy tento šéf, dobráčisko od kosti, urobí najväčšiu chybu vo svojom živote. Viete akú? Povie: „Vieš ty čo, choď ty len domov, ja to zariadim, ja poznám jedného Josého v Madride, ja tam zavolám a vyriešime to.“

„Ďakujem ti pekne, ty si výborný šéf!“, vraví mu podriadený. A čo sa teraz stane? Hodil na svojho šéfa problém, ale zaujímavejšie je to, že šéf ho rieši, volá, do 22:00, do 23:00 to vybavuje a fakt to aj vyrieši.

Otázka teraz znie: Kto poznal riešenie problému? Šéf. Kto zapríčinil vyriešenie? Šéf. Kto vlastne prevzal zodpovednosť za tento problém? Šéf. Viete, ako sa dá zmerať „veľkosť“ človeka? Veľkosť človeka sa meria veľkosťou územia, ktoré má pod kontrolou. To je územie, kde sa deje to, čo on spôsobil, kde on zapríčiňuje veci. Ale ak šéf firmy zapríčinil to, že problém vyriešil sám za podriadeného, tak chtiac-nechtiac zmenšil jeho územie. A tú časť, ten úsek, kde bol problém, akoby podriadenému odobral.

Pamätajte si, že vždy, keď riešite problém za iných ľudí, tak ich v skutočnosti zmenšujete. A ešte väčšia chyba je to, ak tento šéf za to, že za podriadeného vyriešil jeho problém, mu ešte dá aj prémie! Veď je z čoho, nie? Firme sa darí, všetko funguje a kamión došiel ako mal, takže máte zisky a dávate odmeny.

Lenže v tejto chvíli vedúci dopravy rozmýšľa: ahá, tak takto to funguje! Všetci chceme nejako prežiť, všetci hľadáme metódy, ako uľahčiť svoje prežitie. A keď on zistí, že má prémie za to, že hodil na šéfa problém, tak čo urobí o dva týždne? To isté! A teraz navyše, všetci vo firme vedia, že španielsku hranicu zvláda šéf, takže šéfovi už akosi navždy prischlo to, čo by mali riešiť oni. Tento podriadený elegantne delegoval problém smerom hore a ešte mu za to aj zaplatili! No neoplatí sa to?

A takto to beží ďalej. Postupne tento človiečik hádže problémy zo svojho územia, o ktoré sa má starať, na svojho šéfa. A čo sa udeje s jeho územím? Ono sa zmenšuje a zmenšuje, lebo už sa o neho stará šéf. Tým pádom prináša iba zanedbateľný prínos do firmy. Ale zato nikdy nezabudne pýtať mzdu, prémie, novú sekretárku, mobil, notebook. Tento človek sa vlastne dostal „mimo výmenu“.

Byť mimo výmenu – čo to znamená? To je stav, keď človek oveľa viac berie, než dáva. Berie peniaze a výhody, ale dáva už len malý pracovný výsledok. A prečo je to takto? Funguje to takto preto, lebo keď mal podriadený prvý problém, tak ho nevyriešil tak, ako to mal v povinnostiach napísané, ale hodil ho na krk šéfa a ten ho ochotne prijal, vyriešil a dokonca mu za to aj zaplatil. A myslel si o sebe, aký je dobrý šéf! Ako pomohol podriadenému!

Ale presne tu platí staré slovenské „za dobrotu na žobrotu“! Presnejšie by malo byť napísané, za hlúposť na žobrotu, lebo robiť prácu za niekoho iného a ešte mu aj zaplatiť za to, že robíte za neho, tak to sa už fakt inak nedá nazvať.

V akej výmene je skutočnosti takýto šéf voči svojmu podriadenému? Tento podriadený, či chcete alebo nie, sa stále zmenšuje, je normálne utláčaný. A čím je vlastne utláčaný? Nedisciplinovanosťou šéfa. Šéf bral na svoje plecia problémy, ktoré majú riešiť nižší podriadení. Touto benevolenciou zmenšil chudáka podriadeného na malé, bezvýznamné nič.

Takýto podriadený neočakáva pri nástupe, že skončí ako malé, bezvýznamné nič. Podriadený očakáva, že bude dostávať stále viac a viac úloh z toho šéfovho sveta. Že bude narastať, že mu šéf bude dávať viac kompetencie a nie menej a menej.

Všimnite si, ako koná normálny slušný človek. Napríklad chce piecť koláč, ale nemá cukor, tak si ide požičať od suseda. A čo urobí normálny človek? Hneď v pondelok kúpi cukor a vráti ho susedovi aj s kúskom koláča. Toto je pre človeka normálne. To viete už od starej mamy. Ale ak zoberiem cukor a nevrátim nič naspäť, tak je to konanie zlodeja – kriminálnika. Normálny človek chce byť vo vyrovnanej výmene, nechce byť nič dlžný.

To isté sa môže diať aj s deťmi. Ak máte malé dieťa, všimnite si, ako veľmi chce byť vo výmene. Na jednej strane je rodič a na druhej dieťa. Čo všetko dostáva dieťa od rodiča? Lásku, peniaze, lyžiarsky zájazd, jedlo, počítač – skrátka, dostáva všetko, je to tak? A to je správne, dávajte, dávajte, dávajte. Ale pozor! Aj dieťa chce prispieť. Aj ono chce byť svojou troškou v dobrej výmene. A je obrovskou zodpovednosťou rodičov, aby dovolili dieťaťu, aby prispievalo, aby malo pocit dobrej výmeny a zachovalo si sebaúctu. Pamätáte sa, ako sa vaše dieťa, keď malo 3-4 roky, stále pýtalo: „Oci, mami, ja chcem tiež vysávať, môžem?“ A berie do ruky vysávač a snaží sa vysávať. „Mami, môžem aj ja umývať riady? Môžem vyniesť smeti?“ Je to úplne prirodzené, lebo chce byť vo výmene. Lebo cíti, že je to správne.

Kde môže urobiť chybu rodič? Nuž, môže povedať: „Syn môj, nechaj to tak, ja povysávam, dcéra moja, neumývaj riady, choď sa len hrať a maj šťastné detstvo!“ Vtedy zastavuje ich ochotu prispieť. Ak to spravíte raz, dieťa sa ešte párkrát posnaží, ale postupom času prestane. A potom príde na myšlienku: „Aha, tak takto je to v živote, stačí iba brať a nič nemusím dávať!“ A prestane sa snažiť prispievať. Postupne sa zmenšuje, zmenšuje a máte doma malého bezvýznamného domáceho trpaslíka. Po pätnástich rokoch má možno 180 cm a 80 kíl, ale v čom je maličký? Áno, v schopnosti sám niečo zapríčiniť, niečím hodnotným prispieť. Vie iba brať, brať, brať – s tým problém nemá a zabudol, že kedysi chcel aj dávať. Normálne to z neho vymazali. Dovoľte svojim deťom prispieť. To je jedna z najviac dôležitých zásad pri výchove detí.

Nedovoľte, aby niekto vo vašom okolí bol mimo výmenu. Dodržiavajte výmeny. Spôsobte to, že ľudia okolo vás sú vo výmene. Dávajte, dávajte a dávajte veľa. Ale spôsobte aj to, že veľa dostanete naspäť. To vy za to prevezmite zodpovednosť. Dokonca aj poradie je dosť dôležité, obzvlášť v manažmente. Najprv treba dať, aby ste mohli dostať.

Keď obchodník príde za šéfom a hovorí: „Hej, šéfe počúvaj. Vraj málo predávam. Tak som analyzoval tú situáciu a prišiel som na to, že ak nám vytvoríš ty lepšie podmienky, tak to pôjde.“ „Ako to myslíš?“, pýta sa šéf. „No, ak ja dostanem od teba lepšie nové auto, vyššiu výplatu a novú sekretárku, potom ti dám väčšie výsledky.“

Takto to nefunguje! Keď niekomu dáte dopredu zvýšený plat a novú kanceláriu, 99 % ľudí to „neprežije“. Ak dopredu dostanú výhodu, tak sa z pohľadu ich výkonnosti neudeje vôbec nič. Preto to musíte otočiť naopak. Chceš nové auto? Chceš lepšiu výplatu? Tak mi najprv dones väčšie výsledky a potom ti veľmi rád dám niečo navyše, veď bude za čo.

Tento princíp funguje aj medzi spoločníkmi vo firme. Keď sa dajú dvaja dokopy, obidvaja si na úvod rozdelia „územie“ a prispievajú rovnako. Ale keď jeden postupne nahádže svoje veci na toho druhého, tak jeden drie naplno za seba aj za druhého a ten druhý sa už len vezie. Ale do firmy treba stále prispievať! Ešte aj majiteľ, čo nemá výkonné funkcie, niečo musí dávať.

Pokiaľ chcete poznať ucelenú základnú filozofiu a metódy manažerského know-how, tak príďte na "Seminar o produktivite"

Autor článku: Ladislav Pavlík

 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ludmila, 13.7.2017 7:59
Skvelý článok, ale myslím si, že gramaticky správne je: mimo výmeny a nie výmenu