ŠKOLA MANAŽMENTU L. RONA HUBBARDA
SEMINÁRE A KURZY PRE MAJITEĽOV FIRIEM, MANAŽÉROV A OBCHODNÍKOV
 Logo
 
 
 
 
 
 
 
 
 

HCA TV: Expanzia? Iba zmeniť systém nestačí! Zmeňte pištoľníkov a úradníkov na farmárov!

2019-05-15 10:28:59 | kategória Vedenie firmy
 Expanzia? Iba zmeniť systém nestačí! Zmeňte pištoľníkov a úradníkov na farmárov!

Stretol som majiteľa firmy, ktorý sa rozhodol, že sa ide naplno venovať rozvoju firmy a preto zavedie nový systém práce. Pochopil, že po starom sa už ďalej nedostane. Doteraz o všetkom rozhodoval sám a preto chcel presunúť časť zodpovednosti na ľudí.

A tak tento pán majiteľ spravil novú firemnú štruktúru, popisy práce, začal delegovať posty a robiť porady, vydával presné príkazy a kontroloval ich plnenie, požadoval plné využitie pracovnej doby, nedovolil prestoje, každému stanovil výsledok práce, ktorý meral štatistikami. Od každého požadoval výsledky. Navyše začal systematicky spisovať a dávať do života nové a nové smernice, vďaka ktorým sa znižoval zmätok, vnášal väčší poriadok a súlad medzi ľudí, čím získal viac produkcie a ľudia vyššie mzdy. Za tie roky si s pracovníkmi vytvoril blízke vzťahy a preto si myslel, že ak zavedie novinky, logicky budú všetci radi. Preto bol nemilo prekvapený, že tieto zmeny vyvolali odpor. Prečo?

Existujú dva druhy ľudí, ktorí sa svojím prístupom môžu stať brzdou expanzie. Pracovne ich nazvime úradníci a pištoľníci. Práve ich musíme zmeniť na tú najhodnotnejšiu skupinu, ktorú nazveme farmári.

Úradníci, pre ktorých je pohodlie viac ako práca

Pri múdrom šéfovi a lepšom riadení sa dá zvýšiť výkon aj na trojnásobok toho, čo bolo predtým. Je však potrebné veľa vecí zmeniť a zvýšiť tempo. Niektorým ľuďom, ktorí doteraz nemali nad sebou žiadnu kontrolu, sa zmeny nebudú páčiť. Až do dnešného dňa si robili čo chceli, ako chceli a kedy chceli. Zvykli si na slimačie tempo práce, pri ktorej sa nikdy nespotili a robili s ochotou štátneho úradníka.

Sú to ľudia typu „pol štvrtej a padla“. Nie sú zlí, ale zamestnanie je pre nich vždy až na druhom mieste. Ich prioritou sú záhradky, deti, futbal a podobne. Pracovisko je iba miesto, kde sa chodí trochu „popracovať“ a hlavne po výplatu. Takýmto ľuďom sa už nedá nič rozkázať, veď dlhé roky boli so šéfom kamaráti a chodili spolu na pivo. A za tú dobu si zvykli, že si môžu robiť čo chcú a urobia iba to, o čom sami usúdia, že je treba spraviť. Podľa nich je tu firma a jej šéf hlavne na to, aby im slúžila, dávala im výhody a umožňovala dobre zarábať. Sú o sebe presvedčení, že práve oni tu najviac pracujú a sú málo ocenení. Navyše vôbec neboli zvyknutí na to, že majú plniť príkazy, prísť do roboty aj v sobotu alebo urobiť niečo navyše, niečo také, za čo nemajú zaplatené. A teraz sa to všetko má zmeniť! Ak sú v takomto stave už niekoľko rokov, zvykli si na pohodlie. Úprimne si myslia, že sa šéf musel zblázniť! Čo to stále vymýšľa? Veď dobre je tak, ako bolo!

On dokonca chcel, aby v termíne plnili príkazy! On požaduje, aby presne dodržiavali pracovné postupy! Po rokoch pohodlného režimu, ktorý pripomínal atmosféru zaspatého klubu dôchodcov, sa od nich chce, aby pracovali rýchlejšie, dodržiavali termíny a všetky smernice. Šéf of nich požaduje, aby päť dní v týždni boli iba v práci a neriešili v pracovnej dobe súkromné telefonáty, nákupy na víkend, jogu alebo dcérin balet. Chce po nich, aby počas celej pracovnej doby, teda celých osem hodín podávali výkony! Strašné! Búria sa, otvorene protestujú, ohovárajú vedenie a poza chrbát hovoria, že firma sa určite zrúti, lebo sa nepoužíva zdravý rozum, ale nejaké hlúpe smernice. Vyhlasujú, že ste nasadili neľudské tempo. Ale keď zistia, že to šéf myslí vážne a neustúpi, takíto ľudia dávajú výpoveď a odchádzajú si hľadať také zamestnanie „úradníka“, kde ich nebudú obťažovať tvrdou prácou a požiadavkami na výsledky.

Pištoľníci sú potrební, ale len na Divokom západe. V civilizácii sa im žije ťažko

Keď firma vzniká, zvyčajne nemá poriadnu organizáciu a nie sú stanovené jasné pravidlá. Zodpovednosť je iba na hlave šéfa. Každý má pocit, že všetci musia vedieť a urobiť všetko. Veľa vecí sa deje náhodne, šéf sa rozhoduje intuitívne, plánovanie je mizerné, ľudia chaoticky pracujú v zlých podmienkach a vykonanie práce je závislé skôr na ich individuálnej šikovnosti ako na dobrom systéme. A samozrejme, je to trochu aj o šťastí.

V takýchto podmienkach raz chýba materiál, potom auto, potom niekto nevyrieši reklamáciu, stratí sa náradie, a tak ďalej. Pracovníci, aby prežili, musia byť samostatní, musia sa vedieť vynájsť a húževnato čeliť nečakaným problémom. Pracuje sa od rána do noci a v takomto tempe firma prežije iba vtedy, ak ju tvoria takmer géniovia.

Po pár mesiacoch títo ľudia nadobudnú veľké sebavedomie a sami seba začnú pokladať za nenahraditeľných, za oporné stĺpy firmy. Do istej miery je to aj pravda. Ale len dovtedy, kým šéf nezamení túto chaotickú náhodnosť za presný systém práce. Riadiť totiž firmu bez systému je mizerné. Popravde, šéf je väčšinou rád, ak toto obdobie vôbec nejako prežije. V prvých piatich rokoch prežije bez systému iba jedna firma z piatich a iba jedna firma z dvadsiatich sa začne úspešne rozvíjať.

Neskôr, keď sa firma rozbehne a pribúdajú ľudia, pribúda aj viac práce. Firma začne riešiť komplikovanejšie úlohy na väčšom území a náročnejšie činnosti zvládnu iba špecialisti: profesionálni obchodníci, ekonómovia, zvárači, fakturanti a tak ďalej. Ich činnosť je však nutné medzi sebou zladiť, inak nemá hodnotu. Musí existovať poriadok, ktorý vám pomôže to celé zvládnuť, inak by vás vlastná expanzia mohla prevalcovať a zničiť. Musíte vymyslieť, zaviesť a používať jednoznačný systém, aby sa úspešné veci mohli zopakovať a aby ste sa vyhli chybám z minulosti. Musia byť stanovené pravidlá, v ktorých je napísané, kto má čo na starosti, a musia byť presne delegované právomoci tak, aby nerobili všetci všetko a pritom dôležité veci nezostali bokom. Musia byť spísané a používané overené pracovné postupy, aby sa nováčikovia mohli rýchlo zaškoliť a produkovať, aby hneď pracovali podľa vyskúšaných úspešných návodov a nestrácali čas vymýšľaním toho, ako prácu urobiť. Musia existovať známe pravidlá spísané v smerniciach, o ktoré ak sa opierate, tak tým zabezpečíte nielen prežitie, ale hlavne na expanziu firmy.

Ak už máte dobrý systém práce, tak už nemusíte hľadať ľudí, čo vedia všetko. Stačia vám ľudia, ktorí sú špecialisti na jednu prácu, tú dokážu znova a znova spoľahlivo vykonať a vďaka súladu medzi ich výsledkami firma expanduje. Preto žiadna firma nedokáže trvalo expandovať bez smerníc.

Zmenenej situácii sa musia prispôsobiť aj dlhoroční ťahúni. Pracovníci, od ktorých sa kedysi v počiatkoch firmy požadovalo, aby všetko riešili samostatne a operatívne, sú odrazu konfrontovaní s nutnosťou dodržiavať spísaný systém práce. Musia prijať fakt, že existuje striktný nový poriadok a nastala nová situácia. Už si nemôžu robiť čokoľvek, ale musia rešpektovať pravidlá.

Takže, v minulosti boli zvyknutí brať si voľno tak, ako sa im to hodilo, no teraz musia požiadať o dovolenku. Kedysi si brali materiál zo skladu bez akejkoľvek evidencie tak, ako potrebovali, no teraz od nich chcete, aby vyplnili výdajku. V minulosti majiteľ firmy rozmýšľal, ako im spočítať výplatu, no teraz sami musia písať hlásenia o výkone.

Keďže v minulosti neexistovala evidencia vydaných príkazov, ľudia splnili iba to, čo sa im hodilo splniť. To, čo sa im nepáčilo alebo na čo šéf zabudol, proste neurobili. Teraz zavládol poriadok, na nič sa nezabúda a príkazy šéfa sa musia splniť, aj keď to nie je vždy jednoduché. Tí šikovnejší a inteligentnejší to zoberú normálne a prispôsobia sa novej dobe. A sú aj radi, lebo chápu, že aj oni sa budú mať lepšie a aj si viac zarobia. V dobre zorganizovanej, silnej firme všetko beží hladšie a bez stresu. V malej skupine nezorganizovaných, nadšených dobrodruhov, ktorá neustále hasí nejaké problémy, to tak nebýva.

Viete si predstaviť situáciu na Divokom západe, keď dobrodruhovia dobýjali neznámu krajinu? Lovci kožušín blúdili po prérii a lovili bizóny, bojovali s Indiánmi a zdolávali nekonečné vzdialenosti a útrapy bez pomoci druhých. V zime v snehu zabíjali vlkov, v lete na púšti lovili jedovaté hady. Žili v krajine, kde neplatili zákony a vyhrával ten, kto mal tvrdšie päste a dokázal rýchlejšie tasiť pištoľ bez ohľadu na zákon. Každý človek vtedy musel vedieť všetko. Tak trochu bol pekár, trochu lovec, trochu strelec, trochu tesár a trochu veliteľ. Nikto však nič nerobil poriadne, lebo na to nebola ani možnosť, ani čas.

Títo dobrodruhovia dobýjali Divoký západ najlepšie ako vedeli, no keď za svoje hranice vytlačili všetkých Indiánov, neuvedomili si, že ich doba sa skončila. Pištoľníci sa totiž „normálnym životom“ pretĺkali veľmi ťažko. Okrem veľkých výkonov robili aj nečestné veci, mali lepkavé prsty, pašovali, kradli a pili, mali blízko ku všetkým nelegálnym krokom, len aby prežili. Pre nich neplatili žiadne pravidlá a zbaviť sa týchto manierov nie je ľahké.

Preto im v dobách, keď vo firme zavládne civilizácia, nevyhovuje poriadok, inventúry a hlásenia, lebo vďaka nim všetko vidieť. Preto vyhlasujú, že smernice, zabezpečujúce poriadok, sú iba hlúpym byrokratickým papierom pre gumených ľudí a že lepšie ako dodržiavať smernice je riešiť každý problém operatívne a osobitne sa dohodnúť tak, ako si to vyžaduje situácia. Nechcú nič dodržiavať, lebo vraj chcú byť nezávislí a slobodní. Dokonca sa nechcú ani zamestnať, radšej budú živnostníci. Neuvedomujú si však, že slobodný život je možný iba tam, kde ľudia rešpektujú vzájomné hranice a dodržiavajú dohodnuté pravidlá. Lebo ak nie sú stanovené alebo dodržiavané žiadne hranice, nie je to sloboda, ale anarchia a tá vždy skončila krachom.

Budúcnosť patrí farmárom

Až po pištoľníkoch a armáde prichádzali tí „obyčajní“, nenápadní, tichí a pracovití ľudia – farmári. Neprišli na rýchlych a krásnych tátošoch, ale na pomalých, ťažkých vozoch ťahaných silnými koňmi, na ktorých boli naložené motyky, náradie či vrecia s osivom. A kde sa usadili, tam sa pomaly, krok za krokom začalo tvoriť bohatstvo.

V skutočnosti platí, že ak nejaké územie ovládnuť natrvalo, nikdy sa vám to nepodarí s pištoľníkmi. Ich hodnota je v časoch mieru mizivá. Ak nepochopia, že prišla nová doba a nezmenia sa, sú nenávidení za hádky a roztržky, ktoré spôsobujú, končia ako opilci na ulici, sú zastrelení v krčmách za podvody v kartách, alebo sedia vo väzení za vraždy. Aj slávny lovec bizónov Buffalo Bill skončil v cirkuse, lebo sa nedokázal prispôsobiť novej dobe. Zasekol sa v minulosti a neustále rozprával o tom, „aké to kedysi bolo“ a „čo on všetko dokázal“ a že ten nový poriadok už nie je to, čo býval za starých čias.

Krajinu môžu naplno ovládnuť a teda aj trvalo vlastniť iba ľudia, ktorí sa o ňu systematicky starajú a dodržiavajú vyskúšané, funkčné pravidlá života. Sú to pravidlá, ktoré sa odovzdávajú ústne z generácie na generáciu, alebo sú spísané v zákonoch krajiny. Medzi týchto ľudí patria kováči, obuvníci, pekári, farmári a učitelia, ale aj sudcovia a šerifovia, ktorí sa venujú tým, ktorí to nepochopili.

Títo ľudia sú pre svoju krajinu mimoriadne cenní. Každé ráno bez výnimky vstanú o štvrtej, aby podojili svoje kravy, poorú svoju zem vtedy, keď to potrebuje, zasejú tak, ako ich to otec naučil, zožnú obilie presne vtedy, keď dozrelo a uskladnia ho tak, aby ho myši nezožrali. Bez reptania robia správne veci v správny čas. Bez silných rečí vytvárajú tie skutočné hodnoty, na ktorých stojí civilizácia. Stavajú domy, pečú chlieb, udržiavajú cesty, liečia chorých, učia deti. Robia to každý deň, mesiac a rok, znova a znova bez výnimky. A preto vyhrávajú nad slávnymi pištoľníkmi.

S rastom firmy sa musí meniť nielen jej systém, ale aj jej ľudia. Nároky na nich musia byť stále vyššie a vyššie. Firma s rastom zaberá stále väčší priestor a na to potrebuje zamestnancov, ktorí sú schopní ho zvládnuť. Stagnujúci zamestnanec, ktorý odmieta alebo nedokáže rásť, zastaví celú firmu. Preto sa s rastom firmy ľudia buď zmenia alebo vymenia.

Vo firme sa vždy môžu nachádzať úradníci, ktorým sa nechce zvýšiť tempo, alebo pištoľníci, ktorí nechápu, že bez systému sa nedá rozvíjať. Ale aj títo ľudia sa môžu zmeniť k lepšiemu. Porozprávajte im príbeh o pištoľníkoch, úradníkoch a farmároch. Tí schopní a inteligentní to pochopia, lebo cítia, že prišla nová doba. Prispôsobia sa novej situácii a uvedomia si, že inej cesty niet. Preto vyhrajú a budú sa mať dobre. Ak to neurobia, vymrú ako nepotrebné dinosaury alebo Buffalo Bill.

Vneste do svojej firmy nástroje a systém, ktorý jej zabezpečí trvalý a nekonečný rast. Príďte na "Seminar o produktivite".

Tešíme sa na vás.

Autor článku: Ladislav Pavlík

Freepik

 
 
 
 
 
 
 
 
 
,