Majitelia tých najmenších firiem (alebo tí, ktorí iba začínajú) tvrdo pracujú a väčšinu práce robia osobne. Mávajú pár podriadených, ktorým musia osobne vydávať príkazy, lebo bez nich nič neurobia. Sami prijímajú ľudí, objednávajú dôležitý tovar, robia úhrady, predávajú výrobky a riešia reklamácie. Raz za päť rokov sa zmôžu na nové auto na lízing a zväčša podnikajú z prenajatých priestorov. Firma, kde majiteľ funguje štýlom: „Hej, ty! Ulož rúru do skladu!“, môže síce existovať dlho, ale jej majiteľ bude stále unavený a nebude mať možnosť ani z firmy odísť, ani ochorieť, lebo bez neho sa to zrúti.
Schopnejší majitelia mávajú aj dvadsať a viac zamestnancov. Aby ich dokázali riadiť, vytvorili si organizačnú štruktúru a vychovali zopár vedúcich, ktorým delegovali rozhodovanie a riadenie ľudí vo svojich oddeleniach. To už z pohľadu majiteľa, ktorý by chcel mať samostatne fungujúcu firmu, vyzerá nádejnejšie. Veď ak niekto podniká desať rokov a stále tvorí zisk, má vytvorený systém práce a zopár schopných vedúcich, tak to veru nie je zlé. Ale stále to ešte nie je ono. Čo mu chýba?
Úspešný podnikateľ je ten, kto svoju firmu vybuduje takým spôsobom, aby dokázala úspešne fungovať aj bez jeho prítomnosti. Vtedy ju podľa svojej úvahy môže predať, delegovať alebo sám rozvíjať ďalej. Takýto človek dokáže mnoho malých víťazstiev zladiť a nasmerovať tak, že z toho vznikne jeden obrovský, trvalý a neohroziteľný úspech. Svoju firmu môže predať, ale nemusí: pointa je v tom, že ju dostal do stavu, v ktorom dobre funguje aj bez neho. Čo s ňou urobí potom, je druhá vec.
Delegovanie je základ
Ako vybudovať niečo, čo je životaschopné aj bez vás a nezrúti sa po odchode zakladateľa?
Ako firmu odovzdať svojim deťom či manažérom tak, aby žila, rozvíjala sa a podporovala svoje okolie?
Prvým krokom je dlhé roky získavať objednávky, prijímať šikovných ľudí, vyrábať, včas platiť faktúry a otvárať pobočky. To nie je jednoduché a nie každý človek to dokáže. Ale priveľká orientácia na operatívu, organizáciu, efektivitu a zisk môže spôsobiť, že majiteľ firmy zabudne na to hlavné: na budúcnosť.
Ak celé podnikanie nie je dobre nasmerované, môžete sa ocitnúť v slepej uličke a po desiatich rokoch tvrdej práce skrachujete. Ste si istý, že vaša firma nesmeruje do slepej uličky? Pokiaľ nie, radšej si urobte jasno v tom, akú zvoliť taktiku a stratégiu. Sú to síce vojenské výrazy, ale sú plne použiteľné aj v podnikaní.
Taktika a stratégia
Taktika armády v sebe môže zahŕňať napríklad postup, ako dobyť veľké mesto a na úrovni jednotlivých družstiev to môže znamenať plán, ako zničiť guľometné hniezdo. Taktika musí byť podriadená vyššej stratégii a musí ju podporovať.
Stratégia armády je koncept toho, ako vyhrať celú vojnu. Ak vaši vojaci tvrdo bojujú o most a po hrdinských činoch ho dobyjú, sú to dobrí vojaci a zjavne použili dobrú taktiku. Ale ak nepriateľ vtrhne do vašej krajiny cez úplne iný, nebránený most, môžete prehrať celú vojnu. Celá tá energia a obete boli zbytočné, lebo ste bojovali v zlom čase o nesprávny most. To je príklad zlej stratégie.
Z pohľadu majiteľa firmy môže byť taktikou to, ako doviezť tovar, získať obchod či vyriešiť reklamáciu. Aj tieto bežné maličkosti sú dôležité, treba ich dobre premyslieť a excelentne vykonať. Ale ak nie sú súčasťou vyššieho plánu, vaši zamestnanci môžu „bojovať o nesprávny most“ a vynaložená práca môže vyjsť navnivoč.
Ako pracujú eseročky bez stratégie?
Tie najslabšie nemajú žiadny cieľ ani organizáciu, prebíjajú sa zo dňa na deň a riešia iba to, čo „samo“ príde. Tí lepší majitelia si nejaký cieľ na Nový rok aj vytýčia, ale hneď potom si vysúkajú rukávy a idú robiť! Hovoria si: „Načo špekulovať, treba robiť! Čo tam po nejakej stratégii či taktike! To sú iba zbytočné teórie a my nemáme čas sa zaoberať hlúposťami!“ Radšej budú tvrdo drieť na niečom, čo vôbec nie je isté, systémom „veď nejako bude!“. To nie sú úvahy úspešného manažéra.
To, čo vo firmách chýba najčastejšie, je strategický plán
Viete, že až 90 % firiem nemá dobrú stratégiu? Aj preto je na Slovensku tak málo firiem s viac ako sto zamestnancami. My Slováci vieme robiť, ale často bez rozumu či celkového konceptu. Naše firmy potom neexpandujú tak rýchlo, ako počas prvých rokov podnikania a keď stagnácia trvá dlho, firmy bez stratégie krachujú alebo majú veľké ťažkosti.
Vo firmách, ktoré existujú desať a viac rokov, je mnoho múdrych a dobre odladených vecí. A predsa tam môžete pozorovať negatívne situácie, ktoré bývajú ospravedlnené rozumne znejúcimi vysvetleniami. Sú to falošné a nepravdivé vysvetlenia, prečo sa to údajne muselo stať. Je to iba snaha zdôvodniť to, prečo je „normálne“ to, že sa firme nedarí.
Firmy bez stratégie
Príznakov, že firma nemá stratégiu, je mnoho. Tu sú tie najčastejšie, spolu s ich „vysvetleniami“...
- Firma nerastie („V našom regióne sa nedá podnikať!“).
- Po otvorení päťdesiatej predajne sa firma ocitne v nútenej správe („Rástli sme príliš rýchlo!“).
- Firma si kúpila najlepšie stroje a vybavenie a stratí zákazníkov („Nikto už nechce kvalitu!“).
- Nakúpené stroje stoja a nepoužívajú sa („Dodávateľ strojov nás oklamal!“).
- Firma si otvorí pobočku v zahraničí a príde o veľké peniaze („Zahraničné firmy tu nechcú!“).
- Firma si postavila peknú budovu a skrachuje („Začali nám závidieť úspech!“).
- Firma postavila halu, zmontovala výrobné stroje a skrachovala („Štát nepodporuje investície!“).
- Spolumajitelia sa nevedia dohodnúť („Po desiatich rokoch musí prísť kríza vzťahov.“).
- Spolumajitelia sa nerozprávajú a ohovárajú sa („Ten druhý je idiot, veľmi sa zmenil.“).
- Spolumajitelia sa okrádajú („Každý robí iba za peniaze!“).
- Po inventúre chýba veľa tovaru („Všetci kradnú!“).
- Zamestnanci si neplnia povinnosti („Moji ľudia sú neschopní.“).
- Boli prepustení najvýkonnejší ľudia („Veľmi vyskakovali!“).
- Podriadení odišli a otvorili si konkurenčnú firmu („Každý ťa dnes chce len podraziť!“).
- Najvýkonnejší ľudia odišli do konkurencie („Zradili nás za vyšší plat!“).
- Firma neplatí dodávateľom („Ani nám nikto neplatí!“).
- Firma má veľa nedobytných pohľadávok a nemá na výplaty („Je kríza!“).
- Pracovníci majú nízke mzdy („Každému treba dať zarobiť, máme rovnaké žalúdky.“).
- Strácajú sa doklady, chýba materiál („U nás musí každý vedieť robiť všetko.“).
- Málo sa predáva v kamennom obchode („Zničili nás konkurenčné e-shopy!“).
- Firma nemá dosť pracovníkov („Nie sú ľudia!“).
- Firma neplatí odvody a dane („Tento štát ničí podnikateľov!“).
- Exekútor berie majetok firmy a majiteľa („Zničila nás banka!“).
- Firma prehrala súdny spor pre nedodaný tovar („Súdy sú podplatené!“).
- Firma má nízke tržby („Ľudia nemajú peniaze!“).
- Množstvo vyrobených výrobkov leží na sklade („Prišla kríza, nepredáva sa!“).
- Majiteľa opustila manželka („Všetky ženy sú rovnaké, nevedia oceniť to, čo pre ne robím!“).
Negatívne situácie, ktoré vidíme, nie sú skutočnou príčinou vzniku problémov firmy. Sú to iba následky. Pravou príčinou problémov firiem nikdy nebývajú vonkajšie vplyvy, ale niečo, čo je v ich vnútri. Naučte sa vidieť a rozpoznať pravdu. Je pravda, že bez niektorých informácií môžete žiť dlhé roky, ale možno práve o desať rokov príde nová situácia, na ktorú keď sa nepripravíte, tak vám môže zlomiť krk. Šťastie praje pripraveným.
Takže, tie najčastejšie chýbajúce vedomosti sú vedomosti o tom, ako spraviť dobrú stratégiu firmy. Príďte na praktický seminár „Strategické riadenie firmy“ a sami uvidíte, koľko nových vecí si uvedomíte a zmeníte vo firme i živote. Potvrdíte si, čo robíte dobre. Urobíte si poriadok v najdôležitejších údajoch o podnikaní a odovzdáme vám praktické informácie, ktoré sme získali pri našej práci v tisíckach firiem. Budete vedieť, ako vybudovať trvalo úspešnú firmu.
Podnikajte s overenými skúsenosťami.
Autor článku: Ladislav Pavlík
