Veľká väčšina zamestnancov si uvedomuje nutnosť zmien a nových plánov.
Obranná reakcia, ktorá sa u mnohých vyskytuje už pri spomenutí slova „plán“ alebo „zmena“, teda nepochádza z toho, že by zamestnanci boli od podstaty proti nim. Prichádza preto, lebo väčšina ľudí – dobrých zamestnancov nevynímajúc – chcú od života hlavne pokoj a stabilitu, a v minulosti už zažili zmeny, ktoré im ju narušili. Preto sa veľa zamestnancov inštinktívne bojí čohokoľvek nového. Iba relatívne malé percento ľudí má výdrž a ochotu skúsiť presadiť niečo nového napriek zlyhaniam. A pokiaľ pracujete na vedúcej pozícii, ste jedným z nich. Pri presadzovaní vašich plánov sa treba držať niekoľkých jednoduchých pravidiel.
Vaše zámery musíte formulovať tak, aby ich dosiahnutie prinášalo jasný benefit nielen vám alebo firme, ale aj jej ľuďom.
Čo to znamená? Napríklad, stanovte si spoločný cieľ v obrate či vo výrobe, ktorý keď dosiahnete, vaši ľudia budú odmenení niečím, čo naozaj chcú. To môže byť nový kávovar, spoločný výlet do hôr, poukážky na zjazdové lyžovanie, klimatizácia do šatne alebo čokoľvek podobné, o čo majú záujem. Ten základný dôvod, prečo ľudia plány nepodporujú, je, že nevidia, čo by z toho oni mohli mať. Ak tomu neveríte, choďte za zamestnancom, ktorý protestuje, a spýtajte sa ho: „Počuj, čo by si ty konkrétne mal z toho, ak by sa firme darilo? Čo by si mal z toho, keby firma rástla?“ A uvidíte, že príčina jeho odporu je dosť často v tom, že na to nemá žiadnu odpoveď. Tak mu ju dajte!
Presadzovať plány po malých, postupných krokoch.
Ak sebe a svojmu tímu zadáte obrovský plán na celý rok, nebude to reálne. Veľká časť ľudí netoleruje veľké čísla a dlhé časové obdobia. Žijú skôr „v prítomnosti“ z mesiaca na mesiac a myšlienka niečoho veľkého na konci roka im je cudzia. Riešením je zadať menšie ciele na kratšie časové obdobie – buď na týždeň, alebo maximálne na mesiac. Vo výrobných firmách môžete pokojne pracovať s dennými alebo dokonca až hodinovými plánmi. To je dĺžka času, ktorú bežní ľudia dokážu zvyčajne dobre prijať. Ak splníte svoje hodinové plány, splníte aj denné. Keď splníte denné, splníte aj mesačné, a tak ďalej. Preto druhé pravidlo znie: rozbite svoje plány na drobné, aby ich ľudia mohli ľahšie „prežuť“. Pamätajte, že aj dlhá cesta sa začína prvým malým krokom.
Zadávať si plány vo forme produktu, nie peňazí.
Mnohí radoví zamestnanci vo výrobe či službách bývajú alergickí na finančné plány, lebo im to v nich automaticky vyvoláva predstavu chamtivého manažmentu, ktorý chce stále viac a viac peňazí. Nie každý pracovník si uvedomuje, že nie všetky peniaze, ktoré firma zarobí, idú šéfovi, a vzťah medzi tržbami, maržou, ziskom a ziskom po zdanení je už niečo úplne ezoterické. Preto nehovorte „toľko a toľko chceme zarobiť“, ale „toľko a toľko chceme vyrobiť/namontovať/odviezť/dokončiť (atď.)“. Komunikácia vo forme produktov získava vždy väčšiu podporu ako komunikácia vo forme peňazí. Koniec koncov, ak tieto produkty budú vytvorené, peniaze prídu ako odmena samé. Takže, presuňte v plánovaní svoju pozornosť z peňazí na produkciu a máte to.
Naučte sa , ako vašich ľudí skutočne zapojiť do života firmy a do tvorby jej budúcnosti. Zvýšte ich ochotu spolupodieľať sa na jej úspechu. Príďte na seminár Ako zvýšiť ochotu pracovníkov. Nemusíte byť na všetko sám!
Autor článku: Mgr. Marcel Pavlík
