Danica, pracuješ v HCA Slovakia už mnoho rokov.
Čo ti táto práca priniesla?
Je naozaj pravda, že v HCA robím už 10 rokov, no málokto vie, že dva roky predtým som bola aj klientkou HCA. Keďže mi táto technológia fungovala a na jej základe som splnila plán predaja s mojimi obchodníkmi na 222%, tak som si ju nechcela nechať len pre seba. S majiteľmi firiem pracujem od roku 1996, čo je už naozaj dlho, aj keď mi to príde ako včera.
A čo mi táto práca priniesla? V prvom rade to bol poriadok v osobnom živote. Čo sa týka práce samotnej, tak aj veľa nových ľudí a priateľov a dennodenné cestovanie každý deň iným smerom. Prinieslo mi to aj veľa príjemných zážitkov. Byť pri tom, keď šéf firmy rastie ako osobnosť, keď rastie klientova firma a ľudia v nej... Ten pocit sa nedá opísať slovami.
HCA je moja druhá rodina. Neviem si predstaviť, že by som každé ráno nepočula moju Anku, ktorá mi dohaduje termíny a je medzi nami taká telepatia, že sa na tom často smejeme, keď povieme naraz rovnakú vetu. Každý z HCA je úžasný človiečik, ktorý je mne veľmi blízky a som vďačná Lackovi a Katke, že nás majú ako vlastné „deti“ a vždy nám pomôžu, poradia, posunú... Jednoducho čokoľvek.
Myslíš si, že ťa práca v HCA Slovakia zmenila? Zmenilo sa tvoje okolie?
Asi áno, myslím, že som viac kompetentnejšia v tom, čo robím a nejakým spôsobom som sa vnútorne ukľudnila. Aj keď, takto to asi to vnímam iba ja, nakoľko ma klienti volajú tsunami (Smiech). Vždy vraj prídem ako hromada energie, ktorú tam ešte cítiť pár dni po mne. A čo sa týka okolia? Tam by som skôr povedala, že ja som zmenila okolie. Vyradila som z môjho okolia chronických sťažovačov a požieračov energie. Som chvalabohu s ľuďmi, ktorý sú vysoko produktívni a hľadajú spôsoby, ako veci idú a nie, ako niečo nefunguje. S mojimi klientami sa vždy na stretnutiach zasmejeme a často prídeme na jednoduché riešenia, ktoré sme predtým nevideli. Je to pre mňa darom, že môžem pracovať s tak perfektnými ľuďmi, či už vo firme alebo s klientmi, ktorým pomáhame cez technológiu LRH.
Prečo si myslíš, že patríš dlhodobo medzi najlepších poradcov pre vzdelávanie v HCA Slovakia?
Milujem ľudí a milujem svoju prácu. Jednoducho ma baví ísť denne do iného mesta a pomáhať firmám s operatívou, efektivitou, so vzťahmi na pracovisku a doma. A ešte ma baví byť medzi najlepšími. Moja starká, ktorá má mimochodom o chvíľu deväťdesiattri rokov, ma naučila, aby som vždy robila najlepšie, ako viem a tým pádom sa nikdy nebudem musieť hanbiť. A že ľudia, ktorý si svoju prácu robia dobre, môžu kľudne spávať. Má pravdu: je to tak, overené u mňa už tridsaťjeden rokov, čo pracujem. Aj môj manžel tvrdí, že som ochotná sa pre svojich klientov rozdať a dať im kúsok zo seba, oni to vedia a vážia si to. A ja si vážim manžela, že to som mnou ťahá už tridsaťjeden rokov, pretože bez jeho podpory by som nemohla robiť svoju prácu snov. Samozrejme, tímová práca v HCA tomu veľmi pomáha. Keby som nemala podporu od HCA, určite by som nebola taká dobrá.
Je možné sa predaju naučiť, alebo to človek musí mať v sebe?
Takmer na sto percent si myslím, že sa obchodníkom rodíme. Ja som už bartrovala a „predávala“, už keď som mala päť rokov (Smiech.). Na druhej strane, keď som robila manažéra pre predaj reklamy v Azete.sk, naučila som predávať môjho automechanika a patril medzi top predajcov.
Väčšina mojich obchodníkov, ktorých som manažovala a riadila, boli rodení obchodníci a bolo úžasné ich posúvať pracovne aj osobnostne. Takže, určite sa obchodníkmi rodíme, a tréningom obchodných zručností iba rozvíjame svoje dary. Vidím to aj na mojej štvorročnej vnučke Eli, ktorá už teraz dokáže tak krásne rozprávať o jej úžasnej zubnej paste, že si ju jednoducho máte chuť kúpiť.
Čo predajca musí vždy robiť, a čo naopak nikdy robiť nesmie?
Mal by mať sebadisciplínu a zodpovednosť. Dodržať každý jeden sľub, čo dal klientovi alebo komukoľvek inému. Takisto musí mať rád ľudí a svoju prácu, ísť za svojimi cieľmi a nebáť sa prekážok. Tiež je dôležité mať poriadok v administratíve a tým pádom aj v hlave, a mať silnú vôľu pomôcť ľuďom napriek všetkému.
A čo nesmie? Vždy som mojim obchodníkom vštepovala, a mám to aj ja stále na zreteli, že dobré meno máte len raz. Ak si ho raz pokazíte, už nikdy nikto vám nabudúce neuverí. Takže, obchodník nikdy nesmie stratiť svoje dobé meno.
Máš nejaký „tajný“ recept na dobrú náladu?
Samozrejme, že mám! A ak vám ho prezradím, budete ho používať? Tu je: majte úsmev na tvári, aj keď naň nemáte žiadny dôvod. V daný moment sa vždy dá nájsť niečo pekné, na čom sa dá usmiať. A viete, čo je super? Dobrá nálada je tak „nákazlivá“, že tým viete zlepšiť deň mnohým ľuďom okolo vás a to stojí za to!
Aké problémy riešia podľa teba v súčasnosti majitelia firiem najčastejšie? S čím sa vo firmách stretávaš?
Je to hlavne nedostatok kvalifikovaných ľudí a ľudí, čo majú pracovné návyky. Na druhom mieste sú vysoké odvody a v tejto dobe rôzne obmedzenia, ktoré bránia produkcii. Ako poslednú prekážku teraz vnímam nedostatok materiálov a vysoké ceny vstupov, ktoré narástli behom roka aj o tristo percent.
Čo je podľa teba to, čo presvedčí majiteľa firmy, aby sa začal vzdelávať?
Väčšina podnikateľov začala podnikať po roku 1989 a nikto nás neučil, ako a čo robiť. Bolo to len o tom, čo sme vedeli z minulosti. Čosi sa okukalo zo zahraničia, no tak či tak príde strop a neviete si dať rady, ako ďalej. A ak to nenájdete, ste v bludnom kruhu. A potom prídeme my. Porozprávame sa, majiteľ ide na školenie a tam sa mu otvoria oči. Potom mu pomáhame aplikovať to, čo sa naučil a posúvame ho ďalej. Je to super pocit, vidieť, ako rastie on a ich firma, keď majú dáta a vedia ich použiť.
Čomu sa najradšej venuješ, ak práve neopracuješ?
Mám rada pohyb a kolieskové korčule sú stála výbava v môjho auta. Korčuľujem, nech som kdekoľvek, či v Košiciach, Bratislave alebo Trenčíne. Po celkom Slovensku poznám miesta, kde sa dá korčuľovať (Smiech). Tento rok mám za sebou zhruba sedemsto kilometrov a to ešte rok neskočil! A potom milujem chvíle s mojou rodinou. Moja vnučka Elizabeth, keď príde k nám, zoberie si ma na tri hodiny do môjho šatníka medzi moje šaty a sukne, ktorých je naozaj dosť, a skúšame kopec šiat a sukieň. Samozrejme, nesmú chýbať „klopkačky“, pretože princezné predsa musia vyskúšať kopec šiat, kým sa rozhodnú ktoré sú tie top.
Napokon, keďže denne šoférujem, mám rada prechádzky s mojím manželom, keď obetuje svoje kopce a ide so mnou len tak na nejakú vyhliadkovú vežu alebo len tak po lúke.
Máš nejakú svoju zásadu, podľa ktorej sa v živote najčastejšie riadiš?
Áno, vždy vyčariť úsmev ľuďom okolo mňa. Ľudia zabudnú, kto ste, ale nezabúdajú, ako sa pri vás cítili. A ja sa snažím, aby som bola nezabudnuteľná v tom najlepšom slova zmysle.
Prihláste sa na seminár VÝBER ĽUDÍ
