Pri výbere zamestnanca je vždy dôležité položiť si otázku: čo naozaj požadujem od svojich ľudí? Takmer všetci sa zhodneme na tom, že chceme niekoho čestného a produktívneho. To je správny prístup, ale ako ho rozoznať? Rada by som vám dala tri hlavné zásady, ktoré vás pri výbere ľudí ochránia pred tými najnepríjemnejšími prekvapeniami.
Moja prvá rada znie: otvorte dvere dokorán novým zamestnancom!
Väčšina firiem robí výber pracovníkov často iba pár krát do roka, a to veľmi povrchne. Ich filozofia znie: „Veď niekto sa už nájde“, a preto sa im nedarí. Alebo, čo je ešte nebezpečnejšie, sú presvedčení o tom, že už všetkých potrebných zamestnancov majú a viac nepotrebujú. To je úplne scestná myšlienka. Aj pri tom najoptimistickejšom odhade, koľkí z desiatich ľudí, ktorých máte dnes, s vami budú aj o päť rokov? Alebo aj o dva? Všetci s vami nezostanú a preto musí byť firma stále pripravená prijať niekoho nového.
Druhou zásadou je robiť nábor neustále a v nadbytku.
Čo to znamená? Nuž, ak aj hľadáte jedného človeka, prijmite dvoch. Ak potrebujete dvoch, prijmite štyroch alebo pokojne aj piatich. Je to preto, lebo nie každý, kto do firmy nastúpi, v nej aj zostane. Je lepšie prijať viacerých a rátať so „stratami“, ako prijať len toľko, koľko potrebujeme, a po ich odchode absolvovať celý proces od začiatku znova. Ľudia sú dnes prelietavejší ako kedykoľvek predtým, ich vernosť nebýva najvyššia a je lepšie s tým rátať už vopred. Aj vo výbere ľudí, ako vo všetkom, platí zákon, že kvantita je najdôležitejšia.
Tretia zásada znie: nedržte na pozíciách nekvalifikovaných ľudí.
Rýchlo ich zaškoľte a nechajte produkovať. Zamestnancov, ktorí mali nízke štatistky napriek všetkej možnej pomoci, radšej rýchlo prepustite. Ušetríte si čas a peniaze a slabému zamestnancovi tým pomôžete, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá. Ak sa vo vašej firme iba trápi, niekde inde sa mu bude dariť lepšie.
A mám aj zásadu číslo štyri, ktorá sa možno striktne netýka iba výberu ľudí, ale predsa s ním úzko súvisí. A tá znie: klobúkujte! Ľudia, ktorí nemajú svoj klobúk (presný popis pracovného miesta, so všetkými procesmi a technickými postupmi, a s presne popísaným výsledkom), budú v práci tápať. Bez písomného klobúku trpí nielen výkon ľudí, ale aj ich vzájomná zastupiteľnosť, lebo každý robí podľa svojho a nevedia jeden po druhom prácu prevziať.
Všetky tieto znalosti vás v HCA Slovakia vieme naučiť na seminároch o personalistike. Veľmi sa teším, keď sa tam spoločne stretneme a želám vám veľa úspechov pri dobrodružstve výberu ľudí!
Autor článku: Danica Legátová
Prihláste sa na seminár VÝBER ĽUDÍ
