ŠKOLA MANAŽMENTU L. RONA HUBBARDA
SEMINÁRE A KURZY PRE MAJITEĽOV FIRIEM, MANAŽÉROV A OBCHODNÍKOV
 Logo
 
 
 
 
 
 
 
 
 

HCA TV: Život bez hádok

2020-06-15 15:19:00 | kategória Práca s ľuďmi
 Život bez hádok

Už sa vám stalo, že vám niekto povedal niečo, s čím ste absolútne nesúhlasili? Je jedno, čo to bolo, možno to bolo niečo týkajúce sa práce alebo súkromia, ale jeho názor sa skrátka vôbec nezhodoval s vašou osobnou skúsenosťou, s tým, čo ste sa učili v škole, čo vám hovorili rodičia, alebo ako to vidíte vy. Je to vždy tak trochu chúlostivá situácia, lebo sa veľmi ľahko môže skončiť poriadnou hádkou, ktorú samozrejme nechcete, ak práve nie ste typ človeka, ktorý sa rád háda a vyžíva sa v tom, keď „bojuje“ so svojimi blížnymi.

V takejto situácii máme niekoľko možností, ako to zvládnuť. Ak vám to hovorí človek, ktorý je vám blízky, vtedy je najbežnejšou reakciou pekne od pľúc mu povedať, ako veľmi sa mýli, čo za hlúposť povedal, alebo aj niečo horšie. Veď čo si budeme dávať servítku pred ústa, poznáme sa už roky a nebudeme si predsa klamať. Hádka zvyčajne prichádza s pravidelnosťou blesku a býva krutá. Bohužiaľ je to tak, že k tým, čo sú nám najbližší, si aj najviac dovolíme. Veď oni to dáko prežijú, majú nás radi.

Určite je aj kategória ľudí, ktorým nestojí za to vysvetľovať, ako to vidíte vy, lebo je to jedno, aj tak by to nepochopili a vlastne nezáleží na tom, čo si o danej veci myslí on a čo ja. Väčšinou sú to ľudia, ktorých stretneme „raz za uhorský rok“ a preto máme tendenciu bezmyšlienkovite pritakať a v duchu si myslieť svoje. Veď sa aj tak sa nikdy nedozvedia, čo si o tom naozaj myslíme. Takže aj tento scenár je možné použiť a napodiv celkom dobre funguje. Samozrejme, len vtedy, ak je ten človek skutočne vzdialený a nestretnete sa s ním na ďalší týždeň a on sa nedozvie váš názor. Ale pozor – existuje skupina ľudí, ktorí nespadajú ani do jednej z už spomenutých kategórií – nie sú nám takí blízki, že znesú všetko, ale ani takí vzdialení, že sa nikdy nedozvedia môj skutočný názor. A pritom dychtivo očakávajú vaše vyjadrenie k tomu, čo práve povedali. Tu nastáva skutočný problém. Ako to urobiť tak, aby sa „aj vlk nažral, aj ovca ostala celá“?

V princípe je to jednoduché – samozrejme, ak to viete. Všetko sa začína v hlave, v myšlienkach. Ak dokážete pripustiť, že niekto môže, alebo inými slovami má právo myslieť si niečo iné, potom máte vyhraté. Na začiatku debaty ešte neviete, ako ten druhý prišiel k svojmu názoru, čo ho formovalo, kým alebo čím všetkým bol ovplyvnený. Na začiatok postačí, ak len budete schopný pripustiť, že každý má právo na svoj názor a nehodnotiť, nesúdiť, nelámať palicu skôr, než sa dozviete viac.

Toto je prvý, najzákladnejší a zároveň aj najťažší krok. Prečo? Lebo sa dotýka našich základných inštinktov pre to, aby sme svoj život prežili úspešne – nášho impulzu byť v práve, presadiť si svoj názor, svoju pravdu. A to sa týka prežitia, presnejšie kvality prežitia, pod čím mám na mysli to, ako ste spokojní so životom, ktorý žijete. Nazvať to základný inštinkt je možno odvážne, ale je to tak. Ak ste o sebe presvedčení, že v danej veci máte pravdu, že váš názor je správny (lebo sa už toľkokrát osvedčil vo vašom živote), tak určite prežívate lepšie, ako keď si uvedomíte, že ste v danej veci pravdu nemali. Tu nastupujú pochybnosti o svojom zdravom rozume, o sebe samom, možno aj pocit zahanbenia a slabosti, na rozdiel od prvej situácie (keď ste presvedčený, že pravdu máte), kde preciťujete svoju silu, istotu, sebadôveru, možno aj tak trochu prevahu nad tým druhým, ktorý tu hlása tie svoje nezmysly.

A práve o ten pocit ide. V prvom prípade, keď ste presvedčení, že máte pravdu, tak v podstate vyhrávate nad životom, nad „súperom“ v diskusii. V tom druhom prípade ste práve prehrali. V prvom prípade je váš život skvelý, v tom druhom už nie až tak – vlastne je o niečo horší, než bol predtým. Veď ste práve prehrali jeden zo svojich životných zápasov. Preto je pre mnohých ľudí až neskutočne ťažké pripustiť, že niekto môže mať iný názor na vec ako majú oni, lebo majú pocit, že ak by to pripustili, tak vlastne ukážu, že sú slabí a zraniteľní. A to nechce byť nikto z nás. Lebo do slabých a zraniteľných sa kope. Takže, vráťme sa k základnej otázke – ako vyriešiť situáciu, aby sme sa ihneď nezačali hádať a biť za svoju pravdu, ani aby sme sa necítili ako pokrytci, keď „akože“ súhlasíme s niečím, s čím vlastne nesúhlasíme?

Je tu možnosť použiť komunikačnú techniku, ktorá sa nazýva „potvrdenie“. Potvrdenie znamená, že poviete alebo urobíte niečo, čím tomu druhému dáte najavo, že ste ho počuli a porozumeli tomu, čo práve povedal. Nič viac a nič menej. Sú to jednoduché slovíčka ako v poriadku, rozumiem ti, možno máš pravdu. Všimnite si prosím, že to nie je vyložený súhlas s tým, čo povedal ten druhý. A samozrejme to nie je nesúhlas, hodnotenie či nebodaj znehodnotenie jeho názoru. Len mu dávate najavo to, že ho počúvate, vnímate, čo hovorí a keďže tam nie je ani len náznak nesúhlasu, dávate mu právo hovoriť to, čo on uzná za vhodné. Je to málo, alebo veľa? Nuž, spomeňte si na svoj pocit, keď vás niekto so záujmom počúval, neskákal vám do reči a ani vám nijako neodporoval. Určite to bolo super, s takým človekom by ste sa dokázali rozprávať celé hodiny, také to bolo príjemné.

A o to tu ide. Dať človeku právo povedať to, čo chce povedať a potvrdiť mu jeho názor. Niekedy stačí len toto. Veď možno je pre vaše spolužitie úplne jedno, že jemu sa najviac páči červená a vám biela farba, alebo že pre neho je najlepšia dovolenka pri mori, pre vás na horách. Nestojí to za hádku, veď je veľa iných, oveľa podstatnejších vecí, na ktorých sa zhodnete. Tak mu jednoducho potvrďte to jeho more a počúvajte ďalej. Ak predsa chcete povedať svoj názor, tak až po tom, ako potvrdíte ten jeho. V tom prípade ho ľahšie prijme, alebo ak aj nie, už budete pokračovať v diskusii s logickými argumentmi, čo majú hlavu aj pätu, kde obom stranám pôjde o to, aby našli pravdu a nie o to, že „musím vyhrať za každú cenu“.

Takže, poďme potvrdzovať názory iných. Že je to ťažké? To je možné, v niektorých prípadoch alebo niektorých konkrétnych ľudí je jednoducho nemožné potvrdiť – už počujem vaše námietky. Viete, možné je to, čo si dokážete predstaviť a o čo ste ochotný sa trochu ponamáhať. Na našom komunikačnom kurze sme to zatiaľ naučili každého účastníka.

Autor článku: Katarína Pavlíková

Foto: Freepik

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
,