3 dôvody prečo podriadení nefunguj
Všetky tieto otázky šéfa trápia počas bezsenných nocí. A v jeho mysli sa donekonečna omieľa jedna otázka: vyhodiť či nevyhodiť? Niektorí šéfovia ju v hlave nosia celé týždne, ba až mesiace. Neistota, pochybnosti, obava, strach, hnev, nenávisť, zloba, sociálne cítenie, pocit zodpovednosti, kamarátstvo – všetky tieto pocity sa miešajú dohromady a vytvárajú dokonalý zmätok. Poďme sa na tento problém pozrieť z inej strany a trochu si ho rozanalyzovať.
Klientom s touto dilemou som už pomáhal mnohokrát. Je zaujímavé, že vždy – naozaj a bez výnimky vždy – šlo o jeden z troch možných stavov a vždy bolo správne použiť jedno z troch riešení.
Aké sú tie pravé dôvody, kvôli ktorým podriadený nefunguje tak, ako by jeho šéf chcel?
1. Podriadený nevie, ako má svoju prácu vykonávať.
Správny postup v tomto prípade znie takto: „Nevieš? Naučíme ťa!“ Aj keď sa na prvý pohľad možno zdá, že človek je nesamostatný, nezodpovedný, neochotný, neschopný a kašle na svoju prácu, v skutočnosti za tým všetkým často stojí iba jeho nevedomosť. Preto sa vždy šéfov pýtam: vie ten človek vôbec, ako má svoju prácu robiť? Má napísaný nejaký postup práce? Už mu niekto povedal alebo ukázal, ako má robiť svoju prácu a ako majú vyzerať jeho výsledky?
2. Podriadený nevládze.
Má toho proste veľa, či už v práci alebo v súkromí. Možno má zdravotné problémy. Možno prerába byt či dom a málo spí, možno nepozná nikoho, kto by mu pomohol alebo má niekto v rodine problémy, ktoré nevie vyriešiť a on sa kvôli tomu trápi.
Správny postup v tomto prípade znie: „Nevládzeš? Pomôžeme ti!“ To, aká pomoc je v danej chvíli správna, závisí od situácie, v ktorej sa daný človek nachádza, od výšky jeho produkcie a od jeho výsledkov v minulosti. Neexistuje tu žiadne univerzálne pravidlo okrem toho, že podriadenému jednoducho musíte pomôcť. Ale nie tak, že ho necháte, aby to zvládal sám, ani tak, že to za neho budete riešiť vy. Správne riešenie veľmi súvisí s kontrolou, s aktívnou pomocou a so štatistikami.
3. Podriadený pracovať nechce.
Môžete robiť, čo len chcete a aj tak to nič neprinesie. Vaša snaha je ako hádzanie hrachu na stenu. Daný zamestnanec to už jednoducho zabalil a možno je ešte zo zotrvačnosti u vás (lebo zatiaľ nič lepšie nemá, takže sa mu nikam nechce), alebo sa mu nechce hľadať nič ďalšie a čaká na dôchodok. Tu znie pravidlo takto: „Nechceš? Vymeníme ťa!“ Pozor, nikde tu nie je napísané „vyhodíme ťa“, ale vymeníme ťa.
Niekedy sa stáva, že podriadený na danom pracovnom mieste už dosiahol svoj strop a vo svojej práci nemá hru. Alebo chce hrať inú hru. Alebo v sebe objavil a rozvinul schopnosti, ktoré predtým nemal. Alebo má vyššie vzdelanie či vyššiu kvalifikáciu, ktorá sa hodí na iné pracovné miesto vo vašej firme. Vtedy je správne ho premiestniť, hlavne ak viete, že je to produktívny človek, má v poriadku etiku a už dlhodobo je prínosom pre firmu.
Viete, ja osobne som dosť veľkým odporcom vyhadzovania. Rozviazanie pracovného pomeru je to úplne posledné a najkrajnejšie riešenie. Áno, niekedy je to jediné správne a dobrý šéf by mal z firmy bez váhania vyhodiť človeka, ktorý má byť prepustený. Hlavne vtedy, ak neustále musíte riešiť neetiky tohto podriadeného – ak vytvára neustále spory, mali ste s ním už pár etických pohovorov a situácia sa nezlepšuje, musí ísť preč. Každý jeden z nás už niekoho z firmy vyhodil a vedel, že to bolo správne.
Ktorý je dôvod najčastejší dôvod prečo podriadený nerobí svoju prácu dobre?
Ak si myslíte, že je to ten tretí (že človek pracovať nechce), máte nesprávnu odpoveď.
Ak ste si povedali, že je to druhý dôvod (že nevládze), ste opäť vedľa. Môžem vám z reálneho života povedať s úplnou istotou, že až 80 % podriadených nepracuje tak, ako má, preto, lebo jednoducho nevie, ako na to. A ak mi dovolíte byť trochu priamy a tvrdý, dokážem vám to. Máte spísané presné postupy práce? Máte spísané popisy pracovného miesta? A máte ich pre každú pozíciu? Ak áno, je to vynikajúce – je to prvý krok. A teraz ten druhý! Zaškolil ste svojich podriadených do týchto postupov alebo ste im ich len dali prečítať a tým si to „naštudovali“?
Predstavte si, že by sa vodičské preukazy dávali šoférom potom, ako si prečítajú vyhlášku. „Veď to vie, prečítal to a tu sa aj podpísal, že tomu rozumie. Čiže vyhlášku ovláda, môžeme ho posadiť za volant!“ Ako by potom vyzerali naše cesty? Koľko by bolo havárií? Asi toľko, koľko podriadených nerobí svoju prácu tak, ako má.
Dobre, takže popisy práce máte a svojich podriadených ste aj dobre zaškolili. Tým mám na mysli to, že boli zaškolení pomocou presne zostavených a v praxi overených kontrolných listov. Iba to je poriadne zaškolenie: je to ako jazda v autoškole s inštruktorom a kontrolná jazda s policajtom na záver. Ak to naozaj máte, patríte medzi skutočne dobré firmy.
Ale viete, čo odlišuje dobré firmy od tých, ktoré sú naozaj najlepšie?
Je to tretí krok: neustály a sústavný tréning. Trénujete pravidelne svojich podriadených v tom, ako a čo majú robiť? Nie? Tak potom vám s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžem povedať, že vaši podriadení nevedia, ako sa ich práca má robiť. Prečo? Lebo pracovný postup už určite pozmenili, určite už na niečo zabudli, určite už niečo robia „rýchlejšie“ a „efektívnejšie“, a tak ďalej.
Malá otázka na záver: ak vaša firma nefunguje úplne tak, ako by ste chceli, je to preto, že neviete, nevládzete či nechcete?
Autor článku: Radoslav Gibala
Prihláste sa na seminár Efektívna práca
